Príbeh o fontáne a bábike so striebornou flautou
Večer,
pod lampou kráčal
žobrák
s handrovou bábikou.
Vyznieval
čarodejný dej
a vysmädnutá
fontána na rohu
krútila
očami, hodila hádanku.
Desiatky slov a na konci
otáznik,
v rozprávke napísané
neodhalí nik.
Zúfalec si trúfol,
s bábikou sa kopol,
jedinou ženou v jeho srdci,
s bábikou v červenej
sukni
so striebornou flautou na
hrudi.
Podišiel k fontáne,
nepočul nič
a keď sa hlbšie nahol,
bábika sa ocitla v nej.
Nesnažil sa vytiahnuť ju,
ženu svojich tajných snov.
Myslel si, že blúzni, no
podivné akordy prúdili
fontánou.
Flauta.
Tá strieborná flauta na
bábike.
Hrala. A krásne.
Večer, pod lampou sedel
žobrák so slzami a vzápätí
s úsmevom.
Vyznieval čarodejný dej
a fontána ožila,
strieborná flauta jej
spievala,
bábika sa obetovala...