Niekedy...
28. 8. 2008
neznesiem bolesť ničenia
a rúhania sa
egoisticky sa snažím dôverovať
nemôžem
nedokážem
náleziská striebra ovládajú
stenu medzi nami
čo by len rakva mohla vzplanúť
a pocit úzkosti sa rozfúka
medzi listami
prenikáš do hlbín oceána
nenávidím
milujem
bodáš krásu cez slnko
ostnatou ružou
túžobne čakáš
ničím ja
moje a tvoje meno
v podsvetí
pod miliónmi schodmi
akoby provokuješ správaním
dorážam slzy napospas nechtov
zarytých do vlčej kože
Niekedy je toho priveľa...
a rúhania sa
egoisticky sa snažím dôverovať
nemôžem
nedokážem
náleziská striebra ovládajú
stenu medzi nami
čo by len rakva mohla vzplanúť
a pocit úzkosti sa rozfúka
medzi listami
prenikáš do hlbín oceána
nenávidím
milujem
bodáš krásu cez slnko
ostnatou ružou
túžobne čakáš
ničím ja
moje a tvoje meno
v podsvetí
pod miliónmi schodmi
akoby provokuješ správaním
dorážam slzy napospas nechtov
zarytých do vlčej kože
Niekedy je toho priveľa...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář