Lež dnes má osemnásť
6. 9. 2008
narodený pod prízrakom
lúčnych pavučín
a stvorený do lastovičieho hniezda
padal z neba do rúk malej devy
ktorá si ho vzala ako vlastného
nechápavé okolnosti zaboril do blata
stálo mu v ceste
dokázal rozhádzať život
a znovu ho spojiť späť
v pravom uhle si ju obzeral
večnosť
krátku dlhú večnosť
a nespal nezaspával
sníval ručne vyrábané sny
nečakal na posadnutosť
otvorene hľadel vpred
na zrelý pach z postele pred tabuľu
časy školských lavíc
svojský ošiaľ so šálkami nedbalých tvárí
láska
láska čo stvárnila polovicu sveta
s čokoládovou polevou na tele
"zlato, chýba šľahačka"
nepredstaviteľne krásne chvíle
zaujal vedľa slnka
zamlada ako malý chlapec
vo váze červeného pera
z neznámeho vtáka
polepený suchými semienkami z jednej
jedinej púpavy
obetovaný ako myšiak s bielou šatkou
na krku pre slepých
bublinky voňavej aleje
pútavo hľadel na čelo domu
a meral krivým pravítkom
srdcom
vyrástol prerástol
rozrastá sa k hudbe
bez hodín očividne nezomrie
podlahovo pásikavý kresbami dával javy
neživé i prítomné
svojimi slovami radil a dodnes pomáha
nám
čo sme stratení sami v sebe
udupaní zábranami
on nedrevený
spojený so včelami aj mravcami k tomu
milovaný s rukami umelca
odolný voči fyzike citov
strieda si ročné obdobia
zamilovaný
anjel vzišiel z prachu
a každá komnata sa hrá spolu s ním
hľadá si vyvolenú kométu
na lúke na deke v očiach
lež dnes má osemnásť
nedospelých vekov zrelosť
všetko najlepšie!
***
tá šatka je čierna!
a stvorený do lastovičieho hniezda
padal z neba do rúk malej devy
ktorá si ho vzala ako vlastného
nechápavé okolnosti zaboril do blata
stálo mu v ceste
dokázal rozhádzať život
a znovu ho spojiť späť
v pravom uhle si ju obzeral
večnosť
krátku dlhú večnosť
a nespal nezaspával
sníval ručne vyrábané sny
nečakal na posadnutosť
otvorene hľadel vpred
na zrelý pach z postele pred tabuľu
časy školských lavíc
svojský ošiaľ so šálkami nedbalých tvárí
láska
láska čo stvárnila polovicu sveta
s čokoládovou polevou na tele
"zlato, chýba šľahačka"
nepredstaviteľne krásne chvíle
zaujal vedľa slnka
zamlada ako malý chlapec
vo váze červeného pera
z neznámeho vtáka
polepený suchými semienkami z jednej
jedinej púpavy
obetovaný ako myšiak s bielou šatkou
na krku pre slepých
bublinky voňavej aleje
pútavo hľadel na čelo domu
a meral krivým pravítkom
srdcom
vyrástol prerástol
rozrastá sa k hudbe
bez hodín očividne nezomrie
podlahovo pásikavý kresbami dával javy
neživé i prítomné
svojimi slovami radil a dodnes pomáha
nám
čo sme stratení sami v sebe
udupaní zábranami
on nedrevený
spojený so včelami aj mravcami k tomu
milovaný s rukami umelca
odolný voči fyzike citov
strieda si ročné obdobia
zamilovaný
anjel vzišiel z prachu
a každá komnata sa hrá spolu s ním
hľadá si vyvolenú kométu
na lúke na deke v očiach
lež dnes má osemnásť
nedospelých vekov zrelosť
všetko najlepšie!
***
tá šatka je čierna!
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
